Aj dieťa má svoju osobnosť

Každé dieťa je jedinečné, každé sa narodí iným rodičom, s iným „vienkom“ – s inými danosťami, ktoré začne svetu predstavovať svojím vlastným, špecifickým spôsobom.

Podľa mňa je to viditeľné už počas jeho vlastného vývinu. Už jeho prvé kopnutie ako predstavenie sa nastávajúcim rodičom o ňom veľa napovie.

Podľa čoho si dieťa vyberie ten správny čas? Podľa čoho vie, čo má urobiť práve v tú danú chvíľu a nie o jeden deň neskôr alebo skôr? Podľa čoho vie, ako to má urobiť?

Čo vedie dieťa (okrem vyvolaného pôrodu) k danému načasovaniu jeho príchodu na svet?

Čo ovplyvní čas, kedy sa dieťa rozhodne otočiť, sedieť, chodiť, naučiť na nočník alebo vysloviť prvé slovo a prvú vetu?

Je pravda, že samotný vývin dieťaťa má istú podobu. Aj preto je možné uviesť, či vývin konkrétneho dieťaťa je v porovnaní s priemernou populáciou detí rovnaký alebo oneskorený.

Z vlastných skúseností však môžem tvrdiť, že nie vždy je to naozaj tak. Niektoré deti majú na chodenie, behanie, a dokonca aj svoje prvé slovo svoj čas a vôbec to neznamená, že ich vývin bude prebiehať oneskorene. Môže sa totiž stať, že jedného dňa dieťa zrazu bez lozenia začne rovno chodiť. Alebo povie prvé slovo, o niekoľko dní na to prvú vetu, a zrazu sa reč vyvinie tak, akoby dieťa rozprávalo už niekoľko týždňov.

Vývin dieťaťa je vo veľkej miere ovplyvnený aj jeho vlastnou „osobnosťou“.

Každé dieťa je iné, jedinečné, inak sa predstavuje svojim rodičom, blízkym, inak vníma svet, a pravdepodobne aj chce byť vnímané svojím okolím. Vidno to aj na 14-mesačnej Oli, s ktorou som sa prednedávnom znovu po dlhšej dobe stretla. Vo svojom útlom veku si popri behaní či zvládnutých prvých slovách už teraz vie vybrať, pri kom sa jej oplatí po páde plakať a pri kom sa jej to rozhodne neoplatí.