Aj ocenenie sa dá poslať ďalej

V živote detí je veľa chvíľ, keď si zaslúžia ocenenie, pochvalu, hrdosť rodičov, a nedostali ich. Nedostali ich, lebo na ne rodičia nemali čas alebo si na dieťati nič nevšimli. Nebol čas, lebo:

  • sa niekto ponáhľal do práce,
  • sa muselo oprať, vyžehliť, navariť, upratať,…
  • niekto prišiel na návštevu,
  • sa muselo ísť na návštevu,
  • bolo treba nakúpiť,
  • sa muselo (do)telefonovať,
  • bolo potrebné písať úlohy, učiť sa básničku či vybrané slová,
  • bolo nutné dokončiť povinnosti,
  • bol iný program.

Nikto si nevšimol upratané hračky, vynesené smeti, vyložený riad, upratanú skriňu, čítanie rozprávky mladšiemu súrodencovi, napísanú domácu úlohu, jednotku, pochvalu od triednej učiteľky, úspech v športe, na krúžku, umelecké dielo, čítanie knižky… A pritom, keby to dieťa nespravilo, tak si to všimne hneď každý! Prečo je to tak? Prečo si všetci skôr všímame to, čo nie je, ako to, čo je? Prečo na deťoch skôr vidíme ich chyby, nedostatky a nedokonalosti ako ich úspechy a snahu? A pritom ocenenie:

  1.  zvyšuje ochotu a motiváciu detí pomáhať a robiť dobré skutky.
  2. dáva dobrý základ, aby sa deti vedeli oceniť samé a aby vedeli oceniť iných.

Ocenenie je ako hra „pošli to ďalej“. Začnete ním vy a o chvíľu počujete mnohých okolo seba, ako ostatných oceňujú.

Šíri sa to ako epidémia. A práve preto by sme ho nemali zastaviť. Je to príval veľkého množstva pozitívnej energie. Deti ho cítia, chcú, potrebujú, a preto aj často vyhľadávajú. Keď ho nemajú, sú smutné, nešťastné a cítia sa neľúbené. Ak dáme deťom ocenenie včas a správne, nebudeme musieť kritizovať ich neúspech, nedokonalosť, trestať ich, lebo budeme v deťoch pestovať a posilňovať ich sebavedomie a správanie, za ktoré si zaslúžia ocenenie. Ak deti neustále kritizujeme, učíme ich kritizovať seba a iných a okrem toho posilňujeme práve to správanie, za ktoré sú kritizované. Máte dve možnosti:

  1. Môžete svoje deti oceňovať a urobiť ich šťastnými, lebo začnú mať radi sami seba a tešiť sa zo svojho života.
  2. Na svojich deťoch budete hľadať chyby, nedostatky a nedokonalosti, začnete ich za ne kritizovať a v ich očiach uvidíte smútok, bolesť, neistotu, ba až beznádej.

Z vlastnej skúsenosti však viem, že keď sa rozhodnete pre ich oceňovanie, tak na nich uvidíte a zažijete s nimi veci, ktoré ste si na nich predtým nestihli všimnúť a zacítiť. Ja som sa už rozhodla. A čo vy?